Nízkoenergetické bývanie a pasívne domy

Nízkoenergetické bývanie a pasívne domy

Nízkoenergetické bývanie a pasívne domy

V rohoch miestnosti sa začína objavovať pleseň, sme unavení a nakumulované teplo sa drží vo vnútri domov bez rozdielu či je von -10 alebo +30 stupňov.

Chceli sme naše domovy utesniť, tak ich máme uzatvorené až tak, že náš dom nedokáže dýchať.

Ako východisko z tejto situácie sa javia nízkoenergetické a pasívne domy. Čo si však máme predstaviť pod týmito novými pojmami? A aký je medzi nimi rozdiel? Rozdelenie stavieb na klasický dom, dom nízkoenergetický a pasívny dom vychádza zo spotreby energie, uvádzanej v kW za rok.

TIP redakcie: Zdravotný aspekt inteligentných domov

Nízkoenergetické domy

Existujú domy, v ktorých sa ročne spotrebujú tepelné energie vo výške 15 až 50 kWh/m2 obývanej plochy. Naša spotreba energií bude závisieť od viacerých faktorov, napr. od materiálov použitých pri stavbe domu, od spôsobu vetrania, od spôsobu ohrevu vody či od kúrenia alebo od polohy domu k svetovým stranám. Takéto domy by mali predovšetkym znížiť tepelné straty v obvodových múroch, ale mali by riešiť aj vnútornú štruktúru, ktorá napomáha pri vetraní či regulácii tepla.

Pre minimalizovanie klasického spôsobu vykurovania sa využívajú zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Používa sa zemná rekuperácia, ktorá čerpá teplo zo zeme alebo najčastejšie majitelia domov využívaju solárnu energiu. Vrámci nej sa berie ohľad aj na zimné a letné pasívne tepelné zisky.

Vhodným riešením je, keď sa na miesta kde svieti slnko počas dňa použijú prevažne tmavé materiály, ktoré absorbujú slnečnú energiu lepšie než svetlé farby. Napríklad môžete použiť tmavé obklady či dlažbu, ktoré sa počas dňa nahrejú a večer sálaju teplo, ktoré si ukradli od slnka. V lete si však musíme dať pozor, aby sa budova neprehriala. Vtedy môžeme využiť žalúzie, tieň stromov alebo markízu či iné tienidlá.

Pre dosiahnutie nízkoenergetického štandardu možno použiť rôzne konštrukčné materiály ako tehly, betón a drevo. Preferujú sa však obnoviteľné ekologické materiály, ktoré nezaťažujú životné prostredie a tvoria v našich domovoch zdravú klímu. V poslednom období sa začínajú používať aj experimentálne materiály ako nepálená tehla či slama, ktorá sa používa zväčša ako výplňový izolačný materiál.

Na kvalitné vetranie je ideálna rekuperačná jednotka, ktorá v zime využíva vydýchaný teplý vzduch na ohrev čistého ale chladného vzduchu prichádzajúceho z vonkajška. Dom sa takto vyvetrá bez úniku naakumulovaného tepla. V rámci tejto technológie je tak zabezpečené príjemné ovzdušie, a to nielen z hľadiska tepla, ale aj kvality vzduchu.

Pasívne domy

Spotreba energie pri pasívnych domoch je 5 až 15 kWh/m2 obývanej plochy. Energeticky pasívny dom je energeticky úspornejší než nízkoenergetický. Základom takého domu je mimo materiálov aké obsahujú nízkoenergetické domy aj dostatočná vzduchotesnosť. K vykúreniu takéhoto príbytku už nutne nebudete potrebovať klasický kotol, ale postačí vám rekuperácia vetrania spolu s niektorým zo zariadení spracujúcich obnoviteľné zdroje.

Ak však nechcete kúriť len vzduchom môžete použiť rôzne druhy kombinácií s akýmkoľvek vykurovacím systémom. Pasívne domy poskytujú prvotriednú kvalitu vnútorného ovzdušia a minimalizujú spotrebu energie na vykurovanie. V lete nebudete potrebovať ani klimatizáciu a budete sa cítiť príjemne.  Pasívne domy sú ďalším krokom k šetreniu energií. Klasické druhy energie sú čoraz viac drahšie a ich produkcia má negatívny dopad na životné prostredie. Nový trend v bývaní nám ponúka riešenie pre ekologický spôsob bývania a prináša kvalitnejšie a zdravšie prostredie pre život.